Prezidentský kandidát...

             Paul Hart je postava z knihy Prežiť ( Survive) od Alexa Morela. Ocitne sa v hraničnej situácii, kedy jeho lietadlo havaruje a on prežije ako jediný spolu s dievčaťom menom Jane,čo je psychicky labilné dievča, ktoré chcelo v lietadle spáchať samovraždu,  predstavujúce hlavnú postavu diela. Práve tento Paul  prostredníctvom činov a prístupu k životu ukazuje Jane aké dôležité je snažiť sa prežiť a nevzdávať sa.

             Ako by mal vyzerať a ako sa správať ten náš vysnívaný prezident? Skutočne neexistuje niekto, kto by vyhovoval každému a predovšetkým zastával postoje, ktoré by prospeli predovšetkým ľuďom vôkol neho a nie jemu? Prezident má predstavovať štát, má byť odrazom toho, čo chceme a môžme dosiahnuť. Existuje však vôbec niekto taký? Ostane taký prezident navždy len fiktívnou postavou v našich mysliach?

            Vlastnosti ako odvaha, nezlomnosť a predovšetkým túžba, čo nás vedie vpred. Neprehliadnuc láskavosť a srdce na pravom mieste sú podľa mňa práve tie vlastnosti, ktoré by mal mať prezident v sebe zakorenené. Paul Hart tieto vlastnosti mal. Napriek tomu, že bol a teda je len literárnou postavou môžme so závisťou sledovať jeho správanie. Nebol typickým rozprávkovým hrdinom, ktorému sa nedá nič vytknúť. Mal chyby, mal strach, mával zlú náladu, rozčuľovala ho bezmocnosť a možno pôsobil arogantne na ľudí, ktorí neboli súčasťou jeho života. Bol to predsa len človek. Človek, ktorý sa ocitol v boji o holý život a nestratil hlavu. Človek, ktorý svojím pôsobením naveky zmenil život mladej Jane. Ukázal jej aké hlúpe bolo jej správanie, keď sa nedokázala postaviť prekážkam bez toho aby ju z niečoho vinil. Jeho prítomnosťou sama dostala chuť žiť a bojovať. 

           Nepotrebovali by sme práve takého Paula Harta? Aby sa bez výčitiek a pohľadov do minulosti chopil všetkých príležitostí a oživil v nás túžbu ísť vpred, bojovať a zvíťaziť. Prebudiť nás z apatie, kedy len čakáme na to,čo s nami bude a jediné východisko vidíme v obviňovaní iných a napokon zúfalom úteku. Nesmieme dovoliť aby to všetko zašlo tak ďaleko, že naše lietadlo bude nútené spadnúť aby sme si uvedomili, že sme to my čo robíme chybu. Potom už bude pre veľa ľudí príliš neskoro. 

           V knihe Prežiť Paul Hart umiera ako hrdina so spomienkami a predovšetkým cťou a hrdosťou, pretože za svoj krátky život stihol viac než ktokoľvek iný. Len literárna postava, no množstvo myšlienok, ktoré vyvoláva. Potrebujeme prezidenta? Zamyslime sa...

Možno stačí aby každý objavil Paula Harta v sebe a prezidentom sa môže stať ktokoľvek.

            

Salinger: Teddy

(recenzia)

             Ďalšie, pre mňa rovnako šokujúce a  premýšľanie vyvolávajúce dielo od tohto spisovateľa, kde zachytil nekonečné množstvo myšlienok a nápadov podnecujúcich čitateľa k pozastaveniu sa nad problémami a vnímaním sveta okolo nás.

             Dej sa odohráva na lodi, ktorou sa mladá štvorčlenná rodina vracia po ceste do Európy naspäť do New Yorku. Môžme pozorovať obraz  navonok arogantne pôsobiacich rodičov dvoch detí a teda aj príklad ich výchovy. Paradoxne to však vyzerá, že 10-ročný chlapec Teddy sa správa oveľa vyspelejšie a rozumnejšie ako dvojica, čo ho vychováva. Napriek svojmu mladému veku alebo možno práve kvôli nemu  premýšľa a poukazuje na skutočnosti, ktorým sa dospelí vôbec nevenujú. Sú totiž príliš zaneprázdnení staraním sa o hmotné veci ako bol v tomto prípade drahý kufor, na ktorom chlapec stál alebo zbytočnými hádkami medzi sebou. Teddy odchádza za mladšou sestrou, ktorá pre zmenu pôsobí ako verná mladšia kópia svojej matky. Dohodnú sa na spoločnej hodine plávania a Teddy si vyhradí zvyšný čas pre seba, ktorý chce stráviť písaním si svojho denníka. Už po prečítaní pár riadkov z neho každý čitateľ zabudne na vnímanie Teddy-ho ako malého 10-ročného chlapca. Následne k nemu prichádza mladý muž a vedú spolu spočiatku úplne bežný rozhovor o počasí  a chlapcových dojmoch z cesty. Teddy však pri všetkom, čo vraví pôsobí ako rozumný človek, ktorý skúsenosťami a vedomosťami už dávno predčil muža sediaceho vedľa neho napriek 20-ročnému vekovému rozdielu. Rozhovor sa však zvrháva na otázky o pocitoch, Bohu, smrti či vnímaní sveta úplne inak, ako sú možno všetci zvyknutí. Spomína sa tu tiež obraz jablka, ako niečoho, čo je hlboko zakorenené v ľuďoch hlavne v dôsledku výchovy. Niečo, prečo ľudia prestali premýšľať o veciach bez hraníc, spútaní logikou s negatívnym postojom k fantázii. 

              Aj toto dielo sa nečakane končí výkrikom Teddy-ho sestry Booper. Čitatelia si teda môžu len domyslieť čo všetko chcel týmto dielom autor povedať a čo všetko predstavoval výkrik malého dievčatka...